Kávovníky sa najhojnejšie pestujú v oblastiach rovníkového pásma, kde sú pre ich rast najoptimálnejšie klimatické podmienky. Doba zberu je však rozdielna podľa zemepisnej oblasti, kde kávovníky rastú. Na sever od rovníka sa kávové plody zberajú od septembra do konca roka, južne od rovníka prebieha zber naopak v jarných mesiacoch, ale niekedy sa zber predĺži až do konca augusta.

Celoročný zber je možný na plantážach v rôznych nadmorských výškach. Pri niektorých výnimočných odrodách sa plody zberajú iba raz do roka. Pestovaním a následným spracovaním kávy sa na celom svete zaoberá viac než 25 miliónov ľudí z rozvojových krajín, v ktorých vývoz kávy ovplyvňuje stav ekonomiky a je veľmi výnosným svetovým artiklom. Toto odvetvie nasleduje hneď po ťažbe ropy.

Kávovníky sa dajú pestovať takmer všade, kde sú na ich rast vhodné podmienky, a to ako na veľkých plantážach, tak i na malých políčkach. Pestovanie kávovníkov je finančne náročná záležitosť s vysokými nákladmi nielen na pestovanie kríkov, ale i na následné spracovanie plodov. Veľké plantáže poskytujú väčšie výnosy, ale súčasne s tým sa musia vynakladať pomerne vysoké prostriedky na pracovnú silu i na pôdu, ktorá vyžaduje použitie modernej techniky. Okrem bežného obrábania pôdy sa vysádzajú stromy, ktoré udržujú vlahu a tiež majú za úlohu chrániť pred prudkým slnkom novo vysadené rastliny kávovníkov. Väčšie kávovníkové kríky sa musia prihnojovať a zavodňovať, staré a menej plodiace kávovníky sa musia včas obmieňať za nové.

Práve z dôvodu, že je pestovanie kávy druhým najvýnosnejším artiklom, snažia sa pestovatelia vyprodukovať kávu v čo najvyššej kvalite a prvým krokom na uskutočnenie tohoto cieľa je zbieranie plodov v čase ich optimálnej zrelosti. Nedozreté kávovníkové bobule majú zelenú farbu, tá sa počas zretia mení cez žltú a červenú až do tmavočervenej alebo fialovej. Plody majú vajcovitý tvar a pripomínajú trochu naše čerešne.

Pri zbere plodov musia zberači venovať pozornosť tomu, aby sa medzi zrelé bobule červenej farby nedostali zelené alebo naopak mäkké prezreté plody. Tiež musia byť starostlivo odstránené všetky plody napadnuté škodcami, pretože by pokazili kvalitu zberu. Divoko rastúce kávovníky dosahujú v prírode mnohometrové výšky, kávovníkové kríky a stromy sa na plantážach zarezávajú do výšky jedného až dvoch metrov.

Finančné náklady sú vysoké na samotné pestovanie kávovníkov i na zber kávových plodov, predovšetkým tam, kde je nutné zberať ručne. V nenáročných terénoch sú používané pri zbere stroje na zber, ktoré umožňujú znížiť náklady na zber plodov. Je to ale možné len tam, kde sú kávovníky vysádzané do pravidelných radov. Stroje na zbieranie pretriasajú vetvy a z nich padajú zrelé plody, nevýhodou ale pritom je, že zároveň so zrelými plodmi padajú do násypných košov tiež vetvy a lístie a preto sa musia nakoniec takto strojovo pozbierané plody ešte preosievať, čo prináša ďalšiu prácu naviac.

Na väčšine plantáží prebieha zber ručne a rozlišujú sa dva spôsoby zberu. Záleží od druhu pestovanej kávy, pri kvalitnej Arabice sa využíva výberový zber, ktorý je veľmi náročný na čas, pretože zberači sa po niekoľkých dňoch na plantáže vracajú a znovu vyberajú a zberajú novo dozreté plody, ktoré sú potom ďalej spracované takzvanou „mokrou“ metódou.

Pri zbere menej kvalitných druhov sa prejde iba raz celou plantážou a odtrhnú sa naraz všetky plody kávovníkov. Tieto plody sa potom spracovávajú metódou menej náročnou a tá sa nazýva „suchá“. Pri oboch spracovateľských metódach ide o odstránenie šupky zo zeleného kávového zrna.

Zber je náročnou sezónnou prácou, kedy zberač môže v priemere odtrhnúť až 100 kilogramov plodov, z ktorých je ale v konečnom výsledku iba 20 percent kávovníkových zŕn.

Každé kávové zrno je obalené šťavnatou, sladkastou dužninou a troma vrstvami obalu. Použitím mokrej alebo suchej metódy sa zrná musia svojho tvrdého obalu zbaviť. Obidva spôsoby majú vplyv na kvalitu a na konečnú cenu kávy.

Pri suchej metóde neprebieha proces kvasenia, preto je menej náročná a používa sa len pri menej kvalitných kávach. Nazbierané plody sa musia zbaviť vlhkosti, a tak sa po niekoľko týždňov nechávajú na vzduchu sušiť. Musia sa pravidelne prehrabávať, aby sa zabránilo kvaseniu a fermentácii, zároveň pôsobením vzduchu ich šupka zhnedne a je krehká. Tento spôsob nie je finančne náročný, ale musí sa dávať pozor, aby zrná nezostali nedoschnuté ani preschnuté. Suché spracovanie sa využíva predovšetkým v Arábii, Strednej Amerike a Brazílii.

Pri takzvanej mokrej metóde prebieha proces fermentácie. Preto je tento spôsob nákladný a používa sa iba pri kvalitných kávach druhu Arabica. O tejto káve sa tiež niekedy hovorí ako o „pranej“. Pri mokrom spracovaní sa zachová kvalita zŕn, pretože sú oveľa menej poškodzované. Za pomoci stroja na lúpanie sa po zbere čo najrýchlejšie odstraňuje zo zrna oplodie. Neskôr už by bolo jeho odstránenie problematické a zrná by sa pri ňom mohli poškodiť.

Vodou sa odstránia nežiadúce semená (nedozreté a zoschnuté) a na zrelých semenách následne prebieha proces kvasenia, alebo fermentácie. Môže trvať niekoľko desiatok hodín a uvoľňuje sa pri ňom lepkavá vrstva, ktorá pokrýva pergamenovú šupku semien. Po fermentácii majú zrnká drsnejší povrch a ich šupka nelepí. Aby sa mohli zrná uskladniť, musí sa znížiť ich vlhkosť, ktorá je po tomto spracovaní stále ešte asi 50 percent. Musia sa nechať sušiť ešte asi dva týždne. Niekedy sa využívajú sušiace stroje, väčšinou sa ale zrná sušia na slnku. Rozložené zrná sa musia pravidelne obracať, aby presychali rovnomerne a aby nepopraskala ich pergamenová šupka. Usušené zrná sa označujú ako pergamenová káva a v tomto stave už môžu byť pred expedíciou uskladnené, avšak nie na dobu dlhšiu, než jeden rok. Najväčším nebezpečím je pre kávu vlhkosť, ktorá jej kvalitu znehodnocuje, a tak musí byť uskladnená v suchom a stálom ovzduší.

Pred expedíciou sa z povrchu kávových zŕn odstráni strojmi na lúpanie pergamenová šupka spôsobom, ktoré sa volá lúpanie. Potom sú kávové zrnká vyleštené, aby sa z nich dokonale odstránila posledná strieborná blanka.

Úplne na koniec sa ešte zrná triedia a preberajú podľa veľkosti a hrúbky, čo je určujúce pre kvalitu kávy. Ďalším kritériom je vzhľad a pôvod zŕn. Hodnotia sa stupňami od 10 do 20 alebo písmenami. Niektoré krajiny používajú kvalitatívnu stupnicu napr. označením AA.

Jednou z najdôležitejších fáz pri spracovaní a úprave kávových zŕn je praženie kávy, na ktoré dohliadajú skúsení pražiči. Ide o zložitý proces, pri ktorom vzniká veľké množstvo prchavých látok, ktoré sú nosičmi vôní a chutí kávy. Tie sú rozpustné vo vode, a preto káva zaliata horúcou vodou je voňavejšia a poskytuje charakteristickú vôňu, ktorá znásobuje pôžitok z jej požívania. Praženie kávy je záležitosťou, ktorá sa nesmie podceňovať a musí sa vedieť. Akonáhle pražené zrná stmavnú, uberie sa para a začne vystupovať vôňa kávy. Nesprávne praženie kávy môže chuťovo znehodnotiť i tie najkvalitnejšie zrná. Dôležitá je doba praženia i použitá teplota, ak sa pražia nedostatočne dlho alebo pri nízkej teplote, potom na povrch kávových zŕn nevystúpia tie správne aromatické oleje a káva má v dôsledku toho mdlú a nevýraznú chuť. A naopak, ak sú kávové zrnká pražené dlho alebo pri príliš vysokej teplote, potom je káva nedobrá a slabá. Niekedy má dokonca spálenú „príchuť“.

Podstatná je veľkosť a tvar kávovníkových zŕn, pretože každé zrno vyžaduje trochu odlišný spôsob praženia. Celý proces praženia je veľmi rýchly, väčšie zrná vyžadujú zvýšenú opatrnosť, najlepšie sa pražia malé a tvrdé zrnká. Praženie kávy prebieha v otáčajúcich sa bubnoch pri vysokých teplotách od 160 do 200 stupňov Celzia a mení sa pri ňom, okrem chemických procesov, kedy sa pretvárajú škroby na cukry, bielkoviny na peptidy a odbúravajú sa niektoré kyseliny, tiež farba kávových zŕn. Zrná musia byť v neustálom pohybe, aby sa upražili rovnomerne a nedošlo k ich prepáleniu. Dôležitý je neustály dozor nad zrnami, pretože zlým pražením dochádza k znehodnoteniu kvality kávy. Usušené zrná pred pražením majú šedozelenú alebo žltú farbu a ich chuť a vôňa je rovnako nevýrazná ako ich farba. Až po upražení dostávajú zrnká typickú hnedú farbu a ich chuť a vôňa sa vďaka aromatickým olejom, ktoré vystúpia na povrch, zvýrazní. Pri pražení zrná naberajú na objeme a strácajú asi štvrtinu zo svojej pôvodnej váhy.

Pri pražení kávy sa berie do úvahy, že najkvalitnejšie kávy druhu Arabica sú pražené iba do svetlého odtieňa, aby sa zachovala ich jemná chuť a vôňa. Káva Arabica má jemnú kyslosť a tá sa zvyšuje práve svetlým pražením. Dlhšie praženie tejto kávy znižuje jej kyslosť a tiež vôňu.

Stmavnuté zrná sa musia čo najrýchlejšie ochladiť, aby sa zabránilo strate éterických olejov a aby sa zachovala kvalita a vôňa kávy. V niektorých oblastiach je zvykom v konečnej fáze praženia pridávať ku káve určité druhy korenia, ktoré ovplyvňujú chuť i vôňu kávy. Najviac sa na tento účel používa klinček, zázvor alebo škorica.

Zrná sa pražia na štyri stupne, buď sú svetlo pražené alebo stredne či tmavo pražené a celkom upražené. Každý stupeň praženia sa hodí pre iný druh a tiež na inú úpravu kávy. Svetlé zrná sa najlepšie hodia na kávu s mliekom, tmavšie zrná sú vhodné na čiernu kávu a tie najtmavšie zrná sa používajú na silné horké espresso.

Káva sa k spotrebiteľovi dostáva buď ako zrnková alebo mletá. Vhodné je kupovať kávu nemletú a tento úkon urobiť až tesne pred varením kávy, aby sa zachovala jej aróma, ktorá z mletej kávy rýchlo vyprcháva. Dôležité je zomlieť kávu na správny stupeň jemnosti, pretože rôzna príprava kávy vyžaduje i rozdielne zomletú kávu.