Káva je nápojom, ktorý v sebe skrýva veľmi rozmanité chute. Aby sa tieto chute mohli náležite rozvinúť, musíme zvoliť vhodný spôsob prípravy kávy. Existuje mnoho spôsobov a záleží na individuálnej chuti každého človeka i na tom, v akej zemepisnej oblasti sa káva pripravuje. V niektorých, obzvlášť arabských krajinách býva príprava i samotné popíjanie kávy skutočným obradom a v niektorých oblastiach sveta je naviac tiež typické pridávanie rôznych aróm. Na Strednom východe je zvykom už od dávnych dôb ochucovať kávu, obľúbeným korením na tieto účely je kardamom, muškátový oriešok, škorica a klinček. V oblasti Etiópie sa tradične používa zázvor.

Každý človek má inú predstavu o svojej ideálnej káve, niektorí preferujú jemnú a sladko lahodnú chuť, iného človeka osloví skôr káva silná a horká. Okrem spôsobu prípravy kávy záleží tiež na tom, aký druh si vyberieme. Kávy sa líšia nielen tým, aký vysoký majú obsah kofeínu (môžeme voliť druh Arabica alebo Robusta), ale i oblasťou, z ktorej pochádzajú. Podnebie i pestovateľské podmienky majú rozdielny vplyv na chuť i vôňu jednotlivých druhov kávy, čo v praxi znamená, že napríklad brazílska káva bude chuťovo odlišná od kávy kenskej. Najkvalitnejšie druhy kávy pochádzajú z vysokohorských oblastí, medzi tieto špičkové a zároveň najdrahšie kávy patrí druh Blue Mountain alebo káva Kona Kai, rastúca na sopečnej pôde, čo jej chuti dodáva výnimočnosť. Tieto druhy káv sú vyhľadávané skutočnými odborníkmi a sú považované za gurmánske kávy.

Príprava a podávanie kávy by mali byť vždy malým obradom, pretože káva ako nápoj si úctu zaslúži. Musí sa pripravovať s láskou, nech si už zvolíme akýkoľvek spôsob. Aj keď možností prípravy kávy je niekoľko a každý spôsob ovplyvňuje konečnú chuť i jej vzhľad, princíp je vždy rovnaký a na počiatku sú iba základné ingrediencie, voda a kávový prášok. Niekto má radšej turecký spôsob prípravy kávy, iný dáva prednosť káve prekvapkávanej. Existuje niekoľko pravidiel, ktoré by sa mali pri varení kávy vždy dodržiavať:

Káva by mala byť v každom prípade čerstvá, najlepšie je kúpiť zrnkovú kávu a zomlieť si požadované množstvo krátko pred jej prípravou.

Mletá káva by mala byť uskladnená v tesných nádobách na to určených, aby sa zabránilo vstrebávaniu ostatných pachov do kávy, najlepšie na tmavom a chladnom mieste. Vhodné je mať kávu napríklad v mrazničke, mrazené zrná netreba pred samotným mletím rozmrazovať. Uchovávanie v chladničke príliš vhodné nie je, pretože káva by nemala byť vystavená vlhkému prostrediu, ktoré jej kvalitu znehodnocuje.

Ku každej príprave sa tiež hodí káva s iným stupňom zomletia. Na takzvaný turecký spôsob sa hodí káva jemne mletá, na kávu prekvapkávanú a do kávovarov, ktoré pretlačujú vodu kávou môže byť použitá i káva hrubšia. Tiež je dobré si povedať, že káva jemne mletá rýchlejšie a viac uvoľňuje voňavé látky, pretože má väčší styk s vodou, zatiaľ čo pri hrubo mletej káve sa tieto aromatické látky z kávy uvoľňujú oveľa pomalšie a v menšej miere.

Zásadné pravidlo je, že voda určená na zaliatie kávy by nemala byť prevarená, musí sa zaliať horúcou vodou vždy tesne pred bodom varu. Je tiež vhodné vodu zmäkčiť, a to pridaním niekoľkých zrniek soli, chuť kávy je potom výraznejšia.

Ak volíme spôsob, pri ktorom kávu po zaliatí horúcou vodou vylúhujeme, tak potom iba niekoľko minút, zbytočne dlhý čas vylúhovania by chuť kávy zhoršil. Odporúča sa tiež vypiť kávu čo najrýchlejšie, pretože len tak je možné si vychutnať jej skutočnú arómu, po dlhšom čase z uvarenej kávy prchavé aromatické látky postupne vyprchávajú. Pomer kávy a vody nie je striktne predpisovaný, pretože vždy záleží na individuálnej chuti podľa toho, či máme radi kávu slabšiu alebo silnejšiu.

Na docielenie pevnej peny sa mletá káva najprv zaleje menším množstvom horúcej vody, zbytok vody sa potom privedie k varu a káva sa doleje.

Ku káve by sa mala vždy podávať nádobka so smotanou a pohár s vodou.

Je tiež vhodné kanvicu spoločne so šálkami predhriať.

Pri klasickom arabskom spôsobe sa káva pripravuje v nádobke zvanej džezva, čo je kanvička s dlhou rukoväťou, v ktorej sa zmieša kávový prášok a cukor a táto zmes je zaliata vodou, ktorá sa nad ohňom nechá dvakrát až trikrát vzkypieť. Niekoľkonásobné prevarenie uberá káve aromatické látky a zdôrazňuje jej horkosť. Arabi majú veľkú obľubu v pridávaní korenia kardamom, ktoré prekrýva horkú chuť tejto čiernej a silnej kávy. Káva sa podáva v maličkých šálkach bez uška.

Všeobecne rozšíreným zvykom je pridávanie mlieka do všetkých káv, avšak v prípade takzvaného „turka“, čo je káva s usadeninou, sa jedná o veľký prehrešok.

Sú krajiny, kde sa však mlieko do kávy zásadne nedáva, a tými sú Etiópia a Jemen, čo sú krajiny, ktoré sú pravlasťou kávovníkových stromov a kde je možné vidieť divoko rastúce kávovníky dodnes. Podávanie kávy je tu, rovnako ako v ostatných arabských krajinách, znakom veľkej pohostinnosti.

Pri príprave kávy volíme druh, ktorý nám najlepšie vyhovuje. Ak je naším cieľom iba jemne povzbudiť svoje zmysly a oddialiť únavu a zároveň chceme ochrániť svoj organizmus pred prípadným kofeínovým šokom, vyberieme si najskôr Arabicu. Káva druhu Robusta má vyšší obsah kofeínu, silnejšiu a výraznejšiu chuť a tiež tmavšiu farbu.

Rozvoj kávovej kultúry si postupne vynútil vzájomné miešanie káv rôzneho pôvodu. Jednotlivé druhy kávy pochádzajú z plantáží celého sveta. Zmesi mávajú základ z Arabicy a bývajú doplnené Robustou. I v prípade, že káva je označovaná ako 100 % Arabica, obsahuje určité percento Robusty. Robusta je káva, ktorá sa väčšinou pridáva do zmesí, ktoré sa odlišujú iba jej percentným zastúpením. Robusta dodáva zmesiam výraznejšiu chuť a zároveň tiež znižuje cenu kávy. Samotná Arabica je drahšia, pretože v jej cene sa premietajú vyššie náklady na pestovanie i náročnejšie metódy na zber a spracovanie kávových plodov.

Aj keď väčšina predávanej kávy sú zmesi zŕn z rôznych plantáží, dajú sa kúpiť aj tzv. čisté druhy kávy, a to v špecializovaných predajniach.

Pri domácej príprave kávy sa využíva najjednoduchší spôsob prípravy kávy, a tým je zaliatie kávového prášku vriacou vodou buď priamo v šálke alebo v kanvici, kde sa káva necháva následne krátky čas vylúhovať.

Iným spôsobom si môžeme pripraviť filtrovanú kávu, a to buď priamo v prekvapkávači alebo vo filtrovacej kanvici, ktorá pracuje na princípe pressa. Káva sa zaleje horúcou vodou a potom sa stlačí piest s filtrom a v kanvici sa oddelí tekutina od kávovej usadeniny. Pri prekvapkávačoch je praktické použitie papierových filtrov, ktoré môžeme po použití vyhodiť.

Ak sa neuspokojíme s takouto jednoduchou úpravou kávy a radi si pochutíme na pravom espresse, potom si na tento nápoj zájdeme do niektorej z mnohých kaviarní alebo si domov kúpime kávovar. Vyznávači kávy pripravovanej ako espresso alebo capuccino nebudú zrejme váhať pri kúpení si špeciálneho kávovaru. Základnou charakteristikou týchto prístrojov je čerpadlo, ktoré musí vyvinúť tlak 15 barov. Kávovar s nižším tlakom požadovaný nápoj nikdy nepripraví, aj napriek tomu že existuje veľa obchodníkov, ktorí sa snažia spotrebiteľom nahovoriť pravý opak. Môže sa im to i podariť práve preto, že ľudia majú nízke povedomie o nutnosti potrebného tlaku i o tom, ako presne má espresso chutiť a vyzerať. Napríklad na rozdiel od Talianov, ktorí sú veľkými milovníkmi espressa a capuccina a majú presnú predstavu, aké majú tieto nápoje byť, pre našinca je espressom takmer každá káva pripravená na iný spôsob než turecký.

Kávovary môžeme rozdeliť na dva druhy, buď slúžia na prípravu skutočného espressa alebo sú na akési „nepreso“ a do tejto skupiny môžeme zaradiť všetky prístroje, ktoré nemajú požadovaný tlak 15 barov. Správne označenie týchto prístrojov je „parný“. Pohybujú sa v cene okolo tisíc korún a oblasť pôvodu je väčšinou Ázia. Zavádzajúci môže byť fakt, že nielen prístroje na espresso majú páku, tou bývajú vybavené všetky prístroje s čerpadlom. Páka je u nich spojená s nádobkou, do ktorej je vsypávaná káva.

Pre milovníkov dobrého pressa i prekvapkávanej kávy sú určené kombinované kávovary, ktoré zvládnu pripraviť viac druhov nápojov. Patria síce do vyššej cenovej kategórie, ale ich široké využitie je výhodné. Ich cena sa pohybuje od päťtisíc korún vyššie. Najdrahšou skupinou sú však plne automatizované prístroje, ktoré varia espresso i capuccino a súčasťou ich výbavy je naviac aj mlynček na kávu, plocha na nahrievanie šálok a majú i integrovanú nádobku na odpad. V dnešnej dobe sa využívajú aj v domácnostiach a tomu zodpovedá aj ich design.

Do prístrojov na espresso je možné použiť akúkoľvek kávu, avšak pomerne zložité je jej správne utlačenie. Prácu značne uľahčí použitie porciovanej kávy v okrúhlych vankúšikoch, ktoré sa vkladajú do nádoby v kávovare, kam ľahko zapadnú a káva sa nemusí ďalej utláčať. Príprava espressa i capuccina nie je vôbec jednoduchou záležitosťou, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Existuje rad faktorov, ktoré môžu ovplyvniť výslednú chuť nápoja.

Správne pripravené espresso má lahodnú chuť, je silné, tmavé a husté. Na jeho prípravu sa najlepšie hodí káva Arabica a vhodné sú druhy z Etiópie, Brazílie a Indonézie. Na jednu šálku espressa treba dve plné lyžice mletej kávy, ktorá musí byť jemne mletá, nie však prášková.

Káva sa primerane utlačí do telesa filtra a horúca voda spoločne s parou sa pod tlakom pretlačí touto jemne zomletou kávou. Pod trysku prístroja sa pripraví nahriata šálka, do ktorej po zapnutí pressovača vyteká káva, spočiatku dosť tmavá, potom karamelovo hnedá a ako posledná vytečie hustá pena, ktorá sa nazýva crema. Tá je veľmi dôležitá, pretože podľa nej sa na prvý pohľad spozná, či sa nápoj podaril alebo nie. Správne pripravené presso musí mať na povrchu nápoja vrstvu tejto karamelovo sfarbenej cremy. Pena pri pití musí zostávať na stenách šálky a po vypití nápoja má zostať na jej dne. Najdôležitejší je čas vylúhovania, ak bol príliš krátky, potom je presso riedke a nedobré. Naopak pri dlhom vylúhovaní je nápoj horký a trpký a tiež jeho pena nie je kvalitná, väčšinou pod ňou presvitá tmavá káva.

Pri príprave capuccina sa postupuje obdobne. Presso je základom na vytvorenie tohoto nápoja, ktorý má tiež taliansky pôvod a jeho názov je odvodený od tvaru kapucní, ktoré nosili príslušníci rímskokatolíckeho rádu mníchov „kapucínov“. Tvar týchto kapucní nápadne pripomína tvar „čapice“, ktorá vznikne na povrchu správne pripraveného capuccina.

Capuccino je silný čierny nápoj s našľahaným mliekom a penou posypanou škoricou, niekedy kakaom alebo čokoládou.

Príprava je zložitejšia o prvok mlieka, ktoré sa musí pomocou trysky správne našľahať. Vhodné je použitie studeného plnotučného mlieka, ktoré sa našľahá horúcou parou na mliečnu penu. Do šálky s espressom sa dá rovnaký diel teplého mlieka a našľahanej mliečnej peny. Vrstva pressa by mala zostať medzi dvoma vrstvami mlieka. Na povrchu nápoja sa vytvorí hustá pena, ktorá vytvorí tvar kapucne. Aby sa zabránilo vzniku škrupiny na povrchu, je penová čapica nakoniec ozdobená väčšinou mletou škoricou. Pena by sa nemala pri pití úplne rozpustiť, naopak musí zostať zachovaná až do posledného dúška. I na capuccine je vidieť, či sa nápoj podaril alebo nie. Ak je pri šľahaní mlieka zasunutá tryska príliš hlboko do mlieka, vytvorené bublinky sú príliš veľké a pri pití nápoja sa ihneď rozpustí.

Obdobou týchto dvoch skvele chutiacich nápojov je napríklad caffé latte, kde sa použije jeden diel kávy a dva-tri diely teplého mlieka. Najviac podobný capuccinu je nápoj zvaný macchiato, ktorý sa pripravuje rovnako, iba namiesto mlieka sa pridáva k pressu len mliečna pena.

Oba tieto nápoje sa podávajú, na rozdiel od espressa a capuccina, vo vysokých sklenených pohároch.

Pri príprave ďalších druhov káv sa používa na ozdobenie šľahačka, napríklad pri viedenskej káve. Pri mnohých kávach sa dá použiť i pridanie alkoholického nápoja, pri alžírskej káve je okrem šľahačky pridaný vaječný koňak, írska káva sa nezaobíde bez whisky. V rôznych častiach sveta sa káva podáva s rôznymi druhmi alkoholu, každá má obľubu v inom druhu. Tak napríklad v Normandii je vo veľkej obľube calvados, čo je jablčná pálenka, na území bývalej Juhoslávie sa hojne podáva slivovica, Španieli si radi pochutia na suchej anízovke alebo brandy. Káva sa dá podávať i v kombinácii so šľahačkou alebo zmrzlinou, alebo napríklad vo forme ľadovej kávy zvanej frappé.

Ak chceme kávou pohostiť podľa vzoru arabských národov svojich blízkych a priateľov, musíme ju pripravovať s láskou, venovať jej potrebný čas a pri jej príprave môžeme skúšať uplatniť svoju nekonečnú fantáziu. Existuje mnoho spôsobov prípravy kávy, či už použijeme niektorý z moderných prístrojov a vychutnáme si presso či cappuccino alebo iba filtrovanú kávu z kanvice alebo si dáme kávu na turecký spôsob, najdôležitejšie si je vedieť vychutnať príjemné okamihy, ktoré nám tento nápoj pomôže navodiť. Je spájadlom medzi priateľmi, vyvoláva atmosféru radostného uvoľnenia a komunikácie, ale keď je človek sám, dokáže spríjemniť i tieto chvíľky samoty.